Zápisník, nápady,
postrehy, publicistika

Slovo a písmo Slovanov

Slovanské jazyky sa vyvinuli zo spoločného slovanského prajazyka (praslovanský jazyk - praslovančina), ktorý bol jednotným jazykom príbuzných slovanských kmeňov.

Táto jazyková jednota sa začala výraznejšie narúšať v druhej polovici prvého tisícročia nášho súčasného letopočtu. Tu treba podotknúť, že Slovania používali iný letopočet, podľa ktorého by bolo dnes leto 7527. Tento letopočet je spomínaný aj v piatom verši Proglasu a u východných Slovanov ho zrušil svojím výnosom Peter I. V súčasnosti môžeme slovanské jazyky rozdeliť do troch skupín a to západoslovanskej, východoslovanskej a južnoslovanskej.

Obdobný vývoj bol aj pri písme Slovanov. Najstaršie „písmo“ (neolitické) používané našimi predkami pozostávalo z rôznych symbolov a znakov a zvykne sa aj označovať ako písmo Dunajskej civilizácie (Vinča, Lepenski Vir,...). Neskôr sa toto písmo vyvinulo v takzvané runové písmo (runy). Okrem rún používali naši predkovia aj črty a rezy (vertikálne a horizontálne čiary). Posledným spoločným písmom Slovanov bolo staroslovienske písmo - staroslovienska bukvica (písmeno=bukva, šlabikár=bukvar). Ako je známe, na účel kresťanských liturgických zápisov bolo vynájdené (podľa tradície Konštantínom a Metodom) písmo, ktoré bolo nazvané Hlaholika (Glagolica). Toto písmo sa viac-menej neujalo a používalo sa len krátke obdobie na zápis liturgických textov. U južných a východných Slovanov sa z nášho pôvodného staroslovienskeho písma vyvinula Kirilica (Cyrilika), ktorú do dnešných čias používajú Bielorusi, Ukrajinci, Rusi, Bulhari, Srbi, Macedónci a Čiernohorci. Toto písmo je používané aj kresťanskými cirkvami ako staroslovienčina alebo cirkevná slovančina. Západní Slovania a niektorí južní Slovania pod vplyvom západu a katolicizmu používajú v dnešnej dobe latinku.

Na záver treba konštatovať, že z dejinného hľadiska (spomínaný letopočet Slovanov) sme ešte nedávno mali spoločný starosloviensky jazyk a spoločné staroslovienske písmo.

text: Miloš Zverina