Zápisník, nápady,
postrehy, publicistika

Čaro Slovenského ornamentu

„Ten národ, ktorý kreslenie pestuje práve tak ako čítanie a písanie, bude jedným z najbohatších.“

„Cvičením ornamentálnej výzdoby dosahuje sa zušľachťovanie ducha a srdca mládeže. Činnou prácou nedáme zahynúť našej ornamentálnej výzdobe, vedome jej vypadnúť ani z programu školy, ale budeme dbať na to, aby sa z pokolenia na pokolenie zachovala. Práca musí byť výplodom duše a srdca. Kto chce spoznať samobytnú slovenskú ornamentiku, musí navštíviť i najposlednejšiu chalúpku, tam nájde pravé, slovenské ornamentálne dekorácie a podoby, presvedčí sa o našom svojskom ľudovom umení, o tejto obdivuhodnej stránke slovenskej kultúry a o našej duchovnej schopnosti... ", toľko citát nášho majstra slovenského ornamentu Štefana L. Kostelničáka.

Slovenský ľudový ornament prešiel dlhým vývojom od svojich prvopočiatkov do dnešných dní. Vďaka naším predkom sa nám zachoval na celom území dnešného Slovenska, Karpatských hôr, Podunajskej nížiny a viacmenej na území celého Sveta Slovanov. Ornament, používaný pri zdobení šiat a ich doplnkov, domov, výrobkov dennej potreby a zbraní, plnil súčasne viacero funkcií. Traduje sa, že hlavným účelom ornamentov používaných na šatách našich predkov nebola len ozdobná funkcia, ale bola to hlavne ich ochranná funkcia. Ochraňovali človeka pred všetkými možnými formami zla a negatívnych vonkajších vplyvov. Umiestnenie týchto ornamentov nebolo náhodné, ale boli umiestnené cielene na tých miestach odevu, kde vychádzali časti ľudského tela spod odevu. Na hlave to bola vyšívaná šatka, čepiec alebo ozdobený klobúk alebo vojenská prilba, kolo krku to bol vyšívaný golier chrániaci predovšetkým krčnú tepnu. Na zápästiach to boli vyšívané rukávniky a manžety, alebo okolo pásu vyšívané a tkané opasky. Ďalej to boli kožúšky, mužské košele, ženské blúzky, šaty a sukne, uteráky, obrusy, ručníky a rôzne iné doplnky. V týchto, najčastejšie vyšívaných ornamentoch, sú zakomponované staroslovienske symboly, ktoré plnia ako už bolo spomínané ochrannú alebo oberegovú funkciu. Okrem symbolov sú súčasťou ornamentu rôzne geometrické, rastlinné, zvieracie, predmetné a figurálne prvky, ktoré sa začali objavovať vo väčšej miere s príchodom kresťanstva a postupne prevažovali nad uvedenými staroslovienskými symbolmi, nazývanými neskoršie aj ako geometrické a merbné ornamenty alebo vzory.

Prevahu rastlinných motívov pozorujeme hlavne v nížinách a v oblastiach so silným vplyvom kresťanstva. Naopak v horských dolinách a uzavretých kotlinách Karpatských hôr sa podarilo uchovať v ornamentálnej tvorbe tieto už spomenuté staroslovienske symboly. Ide napríklad o tieto oblasti: Rajecká dolina (Čičmany), Tatranská kotlina (Važec), Poľana (Detva, Hriňová), Horehronie, Novohrad alebo Karpatská Rus.

Výstava ČARO SLOVENSKÉHO ORNAMENTU Bc.Miloša Zverinu z Nitry, sa dotýka dvoch tém. Témy slovenského ľudového ornamentu a témy Staroslovienskej symboliky. Ornamenty a symboly dopĺňajú fotografie autora, ktoré zachytávajú zaujímavé miesta slovensko- slovanského sveta ako napríklad Skaly Doubuša z Ukrajiny, Kriváň z pohoria Vysoké Tat, rieku Dunajec, skanzen v Zuberci, vrch Zobor v pohorí Tribeč,...

text: Miloš Zverina

Ukážka z výstavy