Zápisník, nápady,
postrehy, publicistika

Slovensko je domovom slovenského národa

Slovensko je domovom slovenského národa a zároveň je prirodzenou súčasťou Sveta Slovanov.

Jeho heslom je: „Slovanské národy majú nielen právo, ale aj povinnosť vytvoriť Spoločenstvo Slovanských Národov. Tak, ako napríklad bolo vytvorené Britské spoločenstvo národov, Únia Juhoamerických národov, Africká únia alebo Liga arabských štátov.“ Miloš Zverina, Slavista, vydavateľ a publicista, zakladateľ slovanského združenia Slavica, člen Všeslovanského výboru a Všeslovanského zväzu, najmä však Slovák a Slovan. V súčasnosti popri týchto, ale aj ďalších pracovných pozíciách, aktivitách a činností pôsobí aj ako člen výboru Matice slovenskej, ktorej členom je od novembrového prevratu. Vyrastal v učiteľskej rodine na vidieku, je ženatý a vychoval tri deti. Pracoval v odevnom priemysle, bankovníctve a s nehnuteľnosťami, v súčasnosti je riaditeľom vydavateľstva Nitrava. Je spoluautorom viacerých kníh z oblasti kultúry, histórie, regionalistiky či  slovenského ornamentu.

- Viliam Komora: Slovanstvu sa naplno venujete takmer tridsať rokov, založili ste občianske združenie Slavica, ktorého cieľom je slovanská vzájomnosť, propagácia kultúrneho dedičstva a dejín Slovanov. Pramenia tieto zámery z vašej rodiny, výchovy, štúdia?

- Miloš Zverina: Záujem o našu slovenskú a slovanskú minulosť, povesti, rozprávky a ľudovú slovesnosť som mal už v detstve. Postarala sa o to hlavne moja mama, starí rodičia a súrodenci, nakoľko otca som už nepoznal, ten zomrel tesne pred mojím narodením. Počas stredoškolských štúdií to boli hlavne knihy literatúry faktu od nášho vynikajúceho spisovateľa Vojtecha Zamarovského. Ten záujem sa postupne stupňoval až som sa stal členom medzinárodných slovanských organizácií, kde pôsobím dodnes.  Zúčastňujem sa medzinárodných konferencií k téme Slovania a Slovanstvo ako prednášajúci a zároveň robím samostatné popularizačné prednášky k tejto téme v rámci Slovenska. Snažím sa niekoľkokrát do roka zorganizovať okrem množstva kultúrnych podujatí na Slovensku aj poznávacie výlety a expedície do krajín sveta Slovanov a následne sa podeliť so slovenskou verejnosťou o zážitky a poznatky získané na týchto cestách. Za týmto účelom pripravujeme informačný portál svetslovanov.sk, ktorý bude onedlho spustený do prevádzky. Ako člen medzinárodných slovanských organizácii som inicioval prijatie pamätného dňa Genocídy Slovanov (22.6.) na konferencii Slovanská Praha 2018 a vypracoval som aj Definíciu antislavizmu, ktorá bola predložená v minulom roku do Národnej rady SR.

- V. K.: Slovanstvo je pre vás najdôležitejšia téma, a aký má zmysel pre moderného človeka?

- M. Z.: Rád by som to vysvetlil na jednoduchom príklade: predstavme si Svet ako jeden veľký dom, v ktorom sa nachádza niekoľko blokov, poschodí a bytov. V jednom z týchto blokov (Európa) a na jednom z týchto poschodí (Slovania) sa nachádza slovanská veľká rodina. Táto rodina je v súčasnosti rozhádaná, rozbitá, takmer zničená. Manžel sa nerozpráva s manželkou, rodičia nemajú radi svoje deti, vnúčatá ignorujú starých rodičov, strýkovia a tety už nechodia na návštevy a skoro nikto s nikým sa nerozpráva. My chceme urobiť poriadok vo vlastnej rodine, vo vlastnom slovenskom byte a na slovanskom poschodí. Nie sme proti nikomu. Chceme mať dobré vzťahy a priateľstvo aj s ostatnými obyvateľmi tohto veľkého domu menom Svet. Nikoho neohrozujeme, s každým sa môžeme a chceme priateliť. Ale musíme urobiť poriadok vo vlastnom byte a na našom poschodí, vo vlastnej slovanskej rodine, ktorá sa môže rozpadnúť ak to neurobíme čím skôr.

- V. K.: V minulosti ste boli aktívny ako občiansky aktivista v Slovenskom zväze ochrancov prírody a krajiny. To vás priviedlo k snahe o ochranu slovenskej pôdy a vody?

- M. Z.: V tomto „prednovembrovom“ období sme sa zaoberali záchranou historických pamiatok a likvidáciou nepovolených skládok komunálneho a chemického odpadu. Neskôr v občianskom združení Alexu, na pomoc deťom a prírode, sme pred zrútením zachránili kaštieľ v Lukáčovciach pri Nitre. Prírodu je nutné ochraňovať, bez nej nemôžeme žiť. Už samotné slovo príroda napovedá, že sa jedná o niečo čo sa nachádza pri rode, rodine, občine a je neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Logicky z toho vyplýva, že voda, pôda, lesy a nerastné bohatstvo je naše národné bohatstvo, ktoré patrí nášmu národu a je súčasťou nášho života. Je nemysliteľné, aby štátni úradníci alebo rôzne organizácie hazardovali s týmto naším bohatstvom. V tomto smere je nutné upraviť legislatívu Slovenskej republiky.

- V. K.: Vnímate to taktiež z hľadiska strategického?

- M. Z.: Veď sa len pozrite, kam sme to „dobačovali“ od novembra 1989. Nie sme sebestační v dopestovaní a výrobe potravín, kde väčšiu časť musíme dovážať. Neustále sa znižuje objem pôdneho fondu. Doslova pred našimi očami sa „rabujú“ lesy a drevo sa vyváža do zahraničia. Rôzne zahraničné spoločnosti sa snažia prisvojovať si naše nerastné suroviny...

- V. K.: Slovanstvo, pôda, voda. Ústredné myšlienky vašej práce. No v neposlednom rade ste aj publicista a vydavateľ. Práve toto je to čo vás priviedlo do MS a jej najvyššieho orgánu?

- M. Z.: Vydavateľskú činnosť som spolu so svojimi spolupracovníkmi odštartoval nadčasovým dielom Ludevíta Štúra Slovanstvo a svet budúcnosti. Je to zároveň aj jedno zo základných diel slovanského hnutia a slovanskej vzájomnosti. Ďalšie významné dielo, ktoré sme sprístupnili slovenskej verejnosti bolo Kráľovstvo Slovanov od Maura Orbiniho. V tomto roku sme na našom podujatí Bibliotéka Slavica predstavili zaujímavú knihu Oľgy Beregovej Symboly Slovanov. Sú to všetka diela, ktoré dokumentujú našu kultúru, tradície, dávnu minulosť a duchovnú vyspelosť. Členom Matice slovenskej som od roku 1990 a nedávno som bol zvolený do Výboru Ms. Je to pre mňa veľká česť a ocenenie mojej doterajšej práce pre Slovensko a Slovanstvo. Jediná správna cesta pre Slovensko a slovenský národ je návrat ku koreňom, tradíciám, zvykom a obyčajom.

rozhovor vyšiel v Slovenských národných novinách
zhováral sa:
Viliam Komora
foto: Rudolf Jurenka