Zápisník, nápady,
postrehy, publicistika

Slovanstvo a Európa budúcnosti

„Ľudia, ktorí túto tému prezentujú na verejnosti, sú podozrievaní z konania proti EÚ. Je to len nepochopenie významu slovanstva pre celú Európu a svet,“ zamýšľa sa Miloš Zverina, nezávislý kandidát na poslanca Európskeho parlamentu.

Tento známy nitriansky slavista a občiansky aktivista sa téme slovanstva venuje od roku 2000. Študoval slovanské jazyky na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. V súčasnosti študuje na Univerzite Cyrila a Metoda v Trnave. Je spoluautorom knihy Atlas slovenských kaštieľov a kúrií, monografie o rodnej obci - Alekšince, história a súčasnosť obce a brožúry Škola slovenského ornamentu. Zostavuje a prispieva do zborníkov Slovo a písmo Slovanov, Štúr a Slovanstvo, Symbol a ornament v živote Slovanov a Pôvodná kultúra Slovanov. Je zakladateľom slovanského združenia Slavica v Nitre, členom Všeslovanského výboru v Prahe a Všeslovanského zväzu v Moskve.

Čo vás motivovalo vypracovať definíciu antislavizmu, ktorej návrh odmietol schváliť slovenský parlament?

Pripravil som ju ako podklad na rokovanie parlamentu v spolupráci s Ľudovou stranou Naše Slovensko. Bola to reakcia na návrh definície antisemitizmu, ktorý predložil Andrej Danko, predseda parlamentu. Bol to aj pokus, ako by bolo možné odstrániť historickú nespravodlivosť voči Slovanom. Keď si porovnáme slovanské a neslovanské obete druhej svetovej vojny, vidíme obrovský nepomer. Viaceré zdroje uvádzajú, že v tejto vojne zomrelo približne 30 miliónov Slovanov.
Je pre mňa nepochopiteľné že parlament túto iniciatívu neschválil. Slovensko je od pradávna prirodzenou súčasťou slovanského sveta. Je domovom Slovákov (Slovenov, Slovienov) a Sloveniek, ktorí viedli boj o svoju nezávislosť viac ako tisícročie. Je preto prirodzené, že chcú žiť v prostredí, v ktorom nebudú terčom nenávisti zo strany iných. Toto zároveň platí aj pre príslušníkov všetkých slovanských národov. Nepriateľstvo a zaujatosť voči Slovanom ako rase pretrvávajú aj v 21. storočí. Najzúrivejšiu nenávisť môžeme pozorovať najmä voči východnej a južnej vetve Slovanov. Dokonca niektorí jednotlivci beztrestne a otvorene hovoria o redukcii počtu Slovanov a o zabratí ich územia pre iné národy.

„Pre Európu je otázka slovanstva kľúčom k jej prežitiu.“

Ako sa prejavuje antislavizmus v praktickom živote?

Prejavuje sa najmä v hovorenom a písanom prejave, vo vizuálnych formách, používajú sa  zlomyseľné stereotypy o Slovanoch, ktorým sa pripisujú negatívne charakterové črty. Toto konanie sa šikovne maskuje slobodou slova a prejavu, bojom za práva menšín a ľudskými právami. Na Slovensku aj v slovanskom svete vzrastá počet antislovanských incidentov. Terčom sú jednotlivci aj slovanské krajiny. Príklady antislavizmu vo verejnom živote, médiách, školách, na pracoviskách, v náboženskej sfére a na sociálnych sieťach obsahujú napríklad ospravedlňovanie a popieranie genocídy Slovanov, vytváranie klamlivých, dehumanizujúcich, démonizujúcich alebo stereotypných tvrdení o Slovanoch, obviňovanie zo zodpovednosti za vymyslené skutky alebo skutky spáchané inými národmi. Alebo obviňovanie Slovanov z vymyslenia si či zveličovania genocídy a vyvražďovania Slovanov, odopieranie práva niektorým slovanským národom na sebaurčenie a nezávislosť. Známe je tiež uplatňovanie dvojitých štandardov voči Slovanom a slovanským krajinám. Súčasná politika niektorých slovanských krajín sa prirovnáva k politike nacistov a fašistov. Zosmiešňované a degradované sú slovanská symbolika a tradície, rodina ako tradičná forma života Slovanov. Rozširujú sa klamstvá o nehistorickosti Slovanov a slovanských národov, že si nedokážu vládnuť sami a potrebujú na to cudzincov.

Navrhujete, aby sa v Európskej únii otvorila otázka slovanstva a jeho kultúrneho dedičstva. Čo vás k takémuto návrhu motivuje?

Myšlienka podpory slovanstva a slovanskej kultúry je v štruktúrach Európskej únie zatiaľ v úzadí, respektíve sa o nej nehovorí. Súčasná Európa veľmi potrebuje dialóg so slovanským svetom. Predovšetkým pre zachovanie mieru, jedinečnosti a svojráznosti v rámci jednotlivých európskych kultúr a národov. Slovanské krajiny sú významnou  súčasťou veľkej európskej rodiny národov.
Veľké množstvo problémov súčasného sveta má na svedomí Západ, ktorý sám seba rád nazýva „demokratickým svetom“. Nezabúdajme na to, že Európa to nie je iba Európska únia. Súčasťou Európy sú aj slovanské štáty ako Rusko, Bielorusko, Ukrajina, Severné Macedónsko, Bosna a Hercegovina, Srbsko a Čierna Hora, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ. Zo súčasných 51 európskych štátov nie je členom Európskej únie 23 štátov. Určite si všetci dobre pamätáme, čo všetko muselo podstúpiť Slovensko, aby sa stalo členom EÚ. Teraz je vstup do Európskej únie viac-menej geopolitickou záležitosťou, prísne prístupové kritériá a podmienky, ktoré muselo Slovensko splniť, sú teraz len formálnou záležitosťou. Platí vzorec: Chceš byť členom EÚ, tak sa staneš najprv členom NATO. Možno to na prvý pohľad takto nevyzerá, ale pre Európu je otázka slovanstva kľúčom k jej prežitiu.

V čom môžu ideály slovanstva obohatiť tradičné západné neslovanské kultúrne hodnoty? V čom sa odlišujú slovanské národy od neslovanských v EÚ?

Keď sa bližšie pozrieme na to, čo sa dnes v Európskej únii deje, tak pochopíme, že práve krajiny slovanského sveta sú tou normálnejšou časťou Európy, kde si ešte ľudia vážia svoje tradície a hodnoty. Ľuďom (občanom EÚ) treba povedať pravdu o tom, čo ponúka súčasná liberálna demokracia. Toto nie sú žiadne hodnoty, za ktoré by sme mali bojovať, ale je to cesta úpadku a degradácie človečenstva. Cestou pre Slovensko a Európu je návrat ku koreňom, tradíciám a zvykom. V tomto práve Slovania zohrajú svoju úlohu, lebo u nich ešte existuje živá tradícia ozajstných univerzálnych ľudských hodnôt. Korene nášho národného myslenia spájajú našu prítomnosť s dávnou minulosťou a budúcnosťou. Doteraz sa s obľubou hovorilo o východnom a západnom myslení, odteraz sa môže hovoriť aj o myslení Slovanov. Slovanské národy sa odlišujú od západoeurópskych národov najmä tým, že majú svedomie. Majú dobré slovo, dobré srdce - dobrosrdečnosť, dobroprajnosť, zmysel pre česť a spravodlivosť.

Myslíte si, že anglosaská a frankofónna kultúra stále vníma slovanstvo a Slovanov ako ,,kultúru nižšieho stupňa“, ktorá nevie a nedokáže ovplyvniť ani poraziť západoeurópsku kultúru?

To, že sa Západ správa k Slovanom ako k občanom druhej kategórie, nie je žiadnym tajomstvom. Je to súčasť politiky EÚ. Za ostatných tisíc rokov sa v tomto vzťahu takmer nič nezmenilo. Naša kultúra nie je o nič horšia ako kultúra anglosaská alebo frankofónna. Slovanský svet dal svetovému spoločenstvu také osobností, akými napríklad boli Nikola Tesla, Mileva Maričová, Štefan Banič, Dmitrij Ivanovič Mendelejev Alfons Mucha, Iľja Repin, Piotr Iľjič Čajkovskij, Fryderyk Franciszek Chopin, Franc Liszt, Michail Illarionovič Kutuzov a mnoho ďalších svetoznámych vedcov a umelcov.

Prečo ste presvedčený o tom, že je potrebné vytvoriť Spoločenstvo slovanských národov?

Slovanské národy majú nielen právo, ale aj povinnosť vytvoriť takéto spoločenstvo. Tak ako bolo napríklad vytvorené Britské spoločenstvo národov, Únia juhoamerických národov, Africká únia alebo Liga arabských štátov. Slovanské krajiny by mohli a mali viac spolupracovať na základe svojej kultúrnej či jazykovej blízkosti a podporovať sa navzájom pri riešení dôležitých európskych otázok podobne, ako to robia napríklad krajiny Beneluxu v oblasti hospodárstva. Ľudia, ktorí túto tému prezentujú na verejnosti, sú podozrievaní z konania proti EÚ. Podľa môjho názoru je to len nepochopenie významu tejto témy pre Európsku úniu, Európu a svet.

V akom štádiu sú diskusie o vytvorení tohto spoločenstva? Čo sa konkrétne pripravuje?

Myšlienka o jeho vytvorení zaznela na jubilejnom Všeslovanskom sneme, ktorý sa konal koncom mája a začiatkom júna 2017 konal v Moskve a v Petrohrade. Ďalej sa rozvíjala v septembri 2017 na kongrese v Belehrade a na podujatí Slovanská Praha 2018. Opäť sa  jej budeme venovať  na jeseň tohto roku na zasadnutí Všeslovanského výboru v slovenskej Nitre.
Spoločenstvo slovanských národov bude založené na báze kultúrnej, jazykovej a duchovnej blízkosti slovanských národov. Prispeje k integračným procesom v oblasti vedy, vzdelávania a kultúry. Tohto procesu by sa EÚ nemala obávať, ale mala by ho všemožne podporovať. Môže vytvoriť most pre západoeurópske národy k Rusku a k ostatným slovanským národom - nečlenom EÚ. Jednota Slovanov neznamená ohrozenie pre iné národnosti alebo neslovanské štáty!

Všeslovanský zjazd, ktorý spomínate, adresoval výzvu hlavám štátov, vládam a parlamentom slovanských štátov, aby sa aktívne podieľali na tvorbe Spoločenstva slovanských národov. Dozrel už čas na realizáciu tejto myšlienky?

Dospeli sme k záveru, že je potrebné spojiť všetky vetvy slovanských komunít, aby sme dosiahli naplnenie úloh, ktoré vznikli ešte pred 150 rokmi na I. Všeslovanskom zjazde v roku 1867 v Moskve. V záujme dosiahnutia tohto cieľa je potrebné zjednotiť nielen verejnosť, ale aj vlády a parlamentné štruktúry slovanských krajín. Bez toho nie je možné riešiť žiadne významné problémy.  
S ohľadom na praktickú realizáciu tohto projektu sme navrhli zvolať špeciálny medzinárodný kongres za účasti zástupcov vlád, parlamentov, významných politických a verejných organizácií slovanských krajín, ako aj zástupcov náboženských organizácií a pôvodných slovanských duchovných prúdov, ktoré sa tradične podieľajú na rozvoji slovanského hnutia. Musíme si byť vedomí toho, že len interakcie všetkých vládnych, politických a sociálnych inštitúcií môžu posilniť slovanský svet a na tento účel poskytnúť aj všetky potrebné podmienky.

„Niektorí jednotlivci beztrestne hovoria o redukcii počtu Slovanov.“

Do akej miery môže Spoločenstvo slovanských národov zlepšiť vzťahy medzi západnými a východnými krajinami EÚ?

Krajiny strednej a východnej Európy sú v nerovnoprávnom a podriadenom postavení ku krajinám západnej Európy. Úprimný, rovnoprávny a rovnocenný vzťah medzi západoeurópskymi národmi a Slovanmi nikdy nebol a bohužiaľ ani nie je. Mali by sme sa usilovať o to, aby sa tieto vzťahy napravili. Ďalej treba pracovať na návrate Európskej únie k jej pôvodnému cieľu, ktorým bola vzájomne výhodná hospodárska spolupráca. Rozpory medzi Západom a Východom sa prehlbujú zo dňa na deň. Hlavnými dôvodmi sú rozdielna sociálna politika a postoj k rodine, rozdielna úroveň zárobku za rovnakú prácu, dovoz nekvalitných potravín zo Západu, vyznávanie rozdielnych kultúrnych hodnôt a tradícií, imigračná politika EÚ, politika príkazov a zákazov, vydieranie eurofondami, politika vojny a nepriateľstva, rozoštvávanie Slovanov a antislavizmus.
Cesta k náprave ešte existuje, ale treba sa navzájom počúvať, čestne si priznať chyby, ktoré sa stali počas nášho súžitia v minulosti. Určite tomu nepomáha sústavné falšovanie histórie.
Ako nezávislý kandidát na post európskeho poslanca (na volebnej listine ĽSNS) som sa rozhodol, že ozrejmím svoj postoj na postavenie slovanstva v EÚ. Chcel by som byť aktívnou súčasťou dialógu medzi Východom a Západom. Som za Európu spolupracujúcich a slobodných národov, no zároveň musím zdôrazniť, že nie som za vytváranie umelého európskeho národa.

„Jednota Slovanov neohrozuje iné národnosti a neslovanské štáty.“

Ako si vysvetľujete, že Chorvátsko, Slovinsko aj Poľsko prejavujú skôr nezáujem až vlažný prístup k presadzovaniu slovanskej spolupráce v EÚ?

To, že niektoré slovanské krajiny majú zatiaľ vlažný postoj k tejto téme, je len výsledok stáročného pôsobenia našich vonkajších a vnútorných nepriateľov, procesu rozoštvávania Slovanov, falšovania histórie a kontroly mysle pomocou cudzích náboženstiev.

rozhovor vyšiel v časopise DIMENZIE
text:
Róbert Matejovič
foto: archív M. Zverinu