Zápisník, nápady,
postrehy, publicistika

Slovanstvo a svet minulosti, prítomnosti a budúcnosti

Posledný veľký projekt spolupráce a spolužitia Slovanov na báze vzájomnej výhodnosti, spolupatričnosti a úcty skončil neúspechom zhruba pred 30-timi rokmi.

Slovanstvo a svet minulosti

Posledný veľký projekt spolupráce a spolužitia Slovanov na báze vzájomnej výhodnosti, spolupatričnosti a úcty skončil neúspechom zhruba pred 30-timi rokmi. Hlavným impulzom k jeho ukončeniu alebo lepšie povedané likvidácii bola bez pochýb Perestrojka a Glasnosť vtedajšieho lídra Sovietskeho zväzu, ktorá bola zároveň predprípravou na zavádzanie Nového svetového poriadku pod hegemóniou USA. Za posledných 1000 rokov to bol hádam jediný vážny a zmysluplný projekt, ktorý stojí za zmienku. Ostatné záblesky v dejinách Slovanskej vzájomnosti a spolupráce sa skončili neúspechom skôr ako sa vôbec začali. Zlaté časy Slovanov, keď žili ako jeden veľký národ od brehov Atlantického oceánu po Aljašku si už nikto nepamätá, a to aj vďaka dobrotivým tvorcom oficiálnej histórie.

Slovanstvo a svet prítomnosti

Po prehratej studenej vojne a nástupe Globálneho zla, ktoré sa rozhodlo zavádzať vo svete nový svetový poriadok, zostali nám Slovanom len oči pre plač. Začalo to najprv u južných Slovanov (Juhoslovanská federatívna republika), kde občania zrazu zistili, že sa vlastne nenávidia a už nechcú spolu žiť. Samozrejme ich o tom dokázali presvedčiť "dobré duše" demokratického západu. Nám západným Slovanom nahovorili, že my sme vlastne taká slovanská elita a historicky patríme k západu. Keďže nám to veľmi imponovalo a táto idea si získala dostatok stúpencov v radoch dezorientovaného obyvateľstva, tak sme im (rozumej západu) postupne odovzdali poľnohospodárstvo, priemysel, potravinárstvo, energetiku, finančný sektor, média a nakoniec aj samotné vládnutie a rozhodovanie (Európska únia). Týka sa to hlavne Česka, Poľska, Slovenska, Rusínov a dolnozemských Slovanov žijúcich v Maďarsku a Rumunsku. Hovoriť o osude Lužických Slovanov a Slovanov z Východnej ríše už hádam nemá ani význam, nakoľko prešli úspešnou asimiláciou a svoj pôvod možno iba tušia. Momentálne Globálne zlo operuje u východných Slovanov. Po doterajších neúspechoch v Rusku a v Bielorusku sa rozhodli destabilizovať Ukrainu. Používajú na to osvedčenú metódu farebnej revolúcie. Tieto technológie sú už dostatočne známe a preskúmané. Piliermi destabilizácie a postupnej kolonizácie krajiny sú hlavne nastrčené mimovládne organizácie s agendou presadzovania demokracie a ľudských práv. Ďalšími piliermi v tomto procese sú korporátne média a skorumpovaní politici. No napriek tomuto všetkému už badať postupné prebúdzanie sa zo spánku a hľadanie východísk z tohto neutešeného stavu slovanstva prítomnosti.

Slovanstvo a svet budúcnosti

Slovania sú najpočetnejšou skupinou obyvateľstva v Európe a zároveň predstavujú najväčšie nebezpečenstvo pre Globálne zlo. Momentálne postavenie Slovanov v Európe je ponižujúce. Západ ovládaný nadnárodnými korporáciami si urobil postupne z našich krajín odbytište pre svoje výrobky pochybnej kvality. Sociálne zabezpečenie, reálne mzdy a kvalita života išla za toto obdobie kolonizácie výrazne dolu. Bez nadsázky sa dá hovoriť o sociálnej, ekonomickej a kultúrnej genocíde Slovanov. Dôležité je hľadať východiská a mať predstavu o budúcnosti našich slovanských národov. O budúcnosti Slovanov sa rozhoduje práve tu a teraz. Je nad slnko jasné, že sily Globálneho zla nás znova ženú do bratovražednej vojny medzi sebou, tak ako to bolo v devedesiatich rokoch minulého storočia v Juhoslávii. Je len na nás, občanoch jednotlivých slovanských krajín či sa necháme manipulovať korporátnimi médiami, zo zahraničia financovanými mimovládkami a predajnými politikmi, alebo sa postavíme na stranu dobra a vyhlásime vojnu Globálnemu zlu. Povinnosťou každého občana v demokratickej spoločnosti, je postaviť sa na odpor zlu, manipulácii a fašistickým tendenciám ktoré klopú na bránu Európy. Logickým vyústením tohto procesu je, že veľa občanov slovanských krajín bývalého socialistického tábora obracia svoje oči s nádejou na Rusko, ktoré je poslednou nádejou Slovanov. Tento jav je badateľný aj napriek obrovskému vymývaniu mozgov, antislavizmu a rusofóbii.

Na tomto mieste by som rád zacitoval z diela Slovanstvo a svet budúcnosti, od nášho veľkého rodáka Velislava Ludevíta Štúra: „...Všetky literatúry slovanské, okrem ruskej, sú obmedzené na menšie kmene a teda na malé priestory, preto by sa otázka o voľbe všeobecného literárneho jazyka slovanského mohla vynoriť iba medzi staroslovienčinou a ruštinou. Staroslovienčina však ako taká zo života vymizla, je temer mŕtva, nemá už ohybnosť a švih jazyka živého, a my potrebujeme slovo živé, zostáva teda ako jediná na to spôsobilá iba ruština, lebo je to jazyk najväčšieho, samostatného a široko a ďaleko panujúceho kmeňa, ktorému beztak prináleží hegemónia v slovanskej rodine národov, okrem toho je ona zo všetkých jazykov slovanských najbohatšia, najúčinnejšia a najplnozvučnejšia, poznačená silou. Srbčina je čo do týchto vlastností za ňou hneď na druhom stupni...“

Prázdna je každá márnomyseľnosť nacionálna,
ktorá nijaký hlbší základ nemá v sebe.
O ľudstvo ide koniec-koncov,
ktorého členmi sme my spolu
so všetkými ostatnými národmi.
Ludevít Velislav Štúr